Cesta začala len pár dní pred masívnym útokom na Irán. Prvá zastávka bola v Dohe – jedna noc, menší prieskum mesta a miestnej kuchyne. Vybrali sme si naozaj zlý termín, pretože práve začal Ramadán, čo znamená obmedzené fungovanie bežného života a hlavne absolútny zákaz alkoholu.

Pokračovali sme najprv do Thajska, na pár dní si trochu oddýchnuť na Phukete. Tiež asi chyba, lebo je to asi najhoršia varianta, kam ísť v Thajsku – veľa turistov, hlavne Rusov. Ale našli sme si aj pár pozitív, pojazdili sme na „motorkách.“  Ďalší stop na jednu noc v Bangkoku a potom už konečne Laos.

Moje prvé zoznámenie s Laosom bolo v Luang Prabang – živé, obľúbené mestečko pre backpackerov. Vodopády, jaskyne, výhliadky a hlavne super gurmánske zážitky.

Prenajali sme si (nedobrovoľne) poloautomatické terénne motorky Yamaha PG1, na žiadnom skútri nás nechceli pustiť ďalej za mesto. Neskôr sme pochopili prečo. To, čo doma HOVORÍME cesta, je tam väčšinou skôr poľná alebo kamenistá cesta, ktorá sa za premávky buduje a opravuje. Znamená to, že fičíte rýchlosťou 40–50 km/h max, a to medzi množstvom nákladiakov.

Už prenájom začal dosť neisto – než sme vyrazili, zistili sme, že v meste nastal chaos ohľadom benzínu. Väčšina púmp bola zavretá a na tých otvorených boli neskutočné kolóny. Nádrže sme dostali prázdne, takže sme najprv zháňali benzín a až potom vyrazili.

Cestu sme si museli priebežne upravovať podľa situácie s benzínom a vyhýbať sa odľahlým miestam. Prvá cesta viedla na sever do Nong Khiaw, len 140 km od Luang Prabang. Trvala 6 hodín a bola naozaj strašná – milión kamiónov a samá diera.

Pár dní sme strávili prieskumom okolia – jaskyne, odľahlá dedinka a krásne výhliadky.

Tu som stihol nafotiť pre majiteľa miestnej kaviarne zopár promo fotiek a portrétov. Za odmenu nám zohnal 5 l benzínu od kamaráta pumpára za strašnu ciastku asi 27kč za liter.

Vraj si kaviareň otvoril len nedávno a sám si ju prerobil – vybral si fakt chytľavý názov: 7eleven. Pre tych co nepozaju je to siet potravín, v azii na  kazdom rohu.

Cestou malým mestečkom (v podstate jedna dlhá rovná ulica) som videl základnú školu. Nakukol som dovnútra a pofotil atmosféru počas vyučovania aj mimo neho. Do jednej triedy som vošiel počas prestávky a vidím, že žiaci mastia karty. Ich reakcie boli fakt skvelé, dokonca trochu vedeli po anglicky. Na záver som im spravil skupinový portrét skoro celej triedy plus pár portrétov. Bolo tam naozaj veselo.

Na motorkách sme sa dostali po poľnej ceste kdesi za mestečko k rieke, kde si miestny rybár opravoval loďku a okolo neho sa hrali deti. Opýtali sme sa, či by nás nezobral na výlet do dediny Sop Kong, kam sa dá dostať pohodlne iba po rieke.

Ďalší presun do Vang Vieng v južnej časti Laosu sme s ohľadom na problém s palivom radšej absolvovali čínskym rýchlovlakom. Opäť sme na skútroch preskúmali okolie – modré lagúny, jaskyne a výhliadky. Modré lagúny vďaka vlakovej doprave neboli moc pekný zážitok – skoro ako u nás na preplnenom kúpalisku.

Jaskyne, tak ako ich mám v hlave ja, boli naozaj zaujímavý zážitok – žiadne vybudované schodíky ani osvetlenie, len čelovka a hybaj dnu. Miestami dosť adrenalín, aspoň pre mňa. :)

Na koniec celého tripu sme si nechali asi najväčší highlight – Gibbon Experience v národnom parku Nam Kan. Trek džungľou, zipline medzi stromami a noc v treehouse vo výške asi 50 m. Síce sme gibony zblízka nevideli, ale počuť ich bolo poriadne.

V skratke – výlet hodnotím veľmi pozitívne. Plno dobrodružných momentov, veľa foto a video materiálu. Nechýbali síce problémy, ale o tom cestovanie je.

P. S. Cesta domov bol samostatný príbeh. Zažil som už veľa, ale toto bolo naozaj výživné. Celá cesta mi trvala približne 40 hodín, z toho asi 18 hodín v lietadle. Z Bangkoku do Bombaja, kde som strávil 16 hodín na letisku, potom let do Manchestru. Tam som, samozrejme, nestihol lietadlo do Prahy, takže som si musel kúpiť novú letenku. Na druhý deň večer som sa konečne dostal domov – fyzicky v jednom kuse, psychicky už o niečo menej ????